Prečo v posledný novembrový piatok vlaky v Bratislave meškali?

Autor: Jiří Kubáček | 5.12.2018 o 17:24 | Karma článku: 10,03 | Prečítané:  6204x

V piatok 30.11.2018 hala hlavnej bratislavskej stanice praskala vo švíkoch, keď sa na tabuli s odchodmi vlakov objavili väčšie meškania ako zvyčajne. Dôvody tejto udalosti sú natoľko ilustratívne, že stojí zato sa nimi zapodievať.

Neriešiteľné zadanie

Všetko sa začalo tým, že vybrané osobné vlaky medzi bratislavskou hlavnou stanicou a Novými Zámkami jazdili v ten deň medzi zastávkou Bratislava Vinohrady a Vajnormi nie popri bývalej Dimitrovke, ako obyčajne, ale cez zriaďovaciu stanicu Bratislava Východ. To sa síce dá zariadiť viacerými spôsobmi,  čo ale čert nechcel, vlaku 4627 s odchodom z hlavnej stanice o 17.06 hod sa ušla trasa cez takzvaný „Modrý most“, ktorá naň za zastávkou Bratislava Vinohrady stúpa v sklone 9 promile. Táto trasa je aktuálne komplikovaná kombináciou dvoch zásadných faktorov, ktoré prakticky znemožňujú jej využitie v smere od hlavnej stanice do Vajnor. Jednak sa na začiatku už spomenutého stúpania nachádza štvrťkilometrový úsek trolejového vedenia bez napätia, čo súvisí s neďalekou trakčnou napájacou stanicou. Jednak sa v rámci tohto úseku bez prúdu nachádza výhybka, na ktorej je kvôli  hnilým podvalom predpísaná rýchlosť 10 km/hod, čo zas súvisí so zanedbanou údržbou celej infraštruktúry v správe ŽSR. Už na samom začiatku nášho príbehu tak vzniká otázka, ako vôbec mohlo kompetentných napadnúť posielať v takejto situácii vlak po takejto trase a v tomto smere. 

Dodržiavanie predpisov nevedie vždy k cieľu  

Rušňovodič vlaku, ktorému osud nadelí podobne nesplniteľnú úlohu má totiž len dve možnosti. Buď poruší predpis, cez chatrnú výhybku prejde vyššou rýchlosťou, ako je povolených 10 km/hod a potom má šancu, že ho zotrvačnosť vlaku pretlačí cez švrťkilometrový úsek bez napätia, ak samozrejme na výhybke nevykoľají  a nikto si nič nevšimne. Alebo predpisovo pribrzdí na stanovených 10 km/hod a potom v „neutráli“ s úplnou istotou uviazne. A presne to druhé sa stalo o 17.32 hod vlaku 4627, ktorý navyše svojím posledným vozňom znemožnil prevádzku aj na hlavnej koľaji trate v smere od Rače na bratislavskú hlavnú stanicu. 

Ušetríme korunu, aj keby nás to stovku malo stáť ! 

Tu by naša historka sa možno mohla aj skončiť; také veci sa stávajú aj na iných železniciach, kde   okamžite nastúpi najbližší rušeň, aby nebohý vlak vytlačil pod živú trolej. To by sme ale nemohli byť na Slovensku. Tu pokus použiť na vyslobodenie uviaznutého vlaku niektorý z posunovacích rušňov na hlavnej stanici skončil hneď v zárodku tým, že žiaden z ich rušňovodičov nepoznal traťové pomery na tratiach, zaústených do bratislavskej hlavnej stanice. Tu je potrebné poukázať hneď na dve dôležité okolnosti. Prvou je, že nevyhnutnou súčasťou kvalifikácie rušňovodiča, jazdiaceho na konkrétnej trati je doklad o oboznámení sa s jej traťovými pomermi. Druhou je fakt, že posunovacie rušne sa v železničiarskom žargóne označujú už od pradávnych čias aj ako “záloha“, čo vyplýva z ich pôvodného určenia, totiž vypomôcť pri akomkoľvek probléme v doprave na priľahlých tratiach. To sa ale s rušňovodičom bez znalosti ich traťových pomerov samozrejme nedá. Železničná spoločnosť, a. s., ktorá je v našom príbehu prevádzkovateľom uviaznutého vlaku, i posunovacích rušňov na bratislavskej hlavnej stanici tak v tomto prípade vlastne dobehla samu seba, lebo šetrila na potrebných školeniach. Riadili sa podľa hesla „ušetríme korunu, aj keby nás to stovku malo stáť!“      

Pokazený vypínač

V tomto bode vývoja od vzniku mimoriadnej udalosti ale už uplynula takmer hodina. Niekoho vtedy napadlo, že by sa situácia možno dala vyriešiť tak, že sa nad uviaznutým vlakom zapne trolej. Keďže to sa dá len za účasti kvalifikovaných zamestnancov správy energetického napájania, vyštartovalo z hlavnej stanice o 18.23 na inkriminované miesto špeciálne vozidlo s pracovníkmi, pripravenými zariadiť potrebné. Keď ale dorazili na miesto, zistili, že to nie je možné, pretože príslušný vypínač je pokazený. Tým riešenia v réžii Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. a Železníc Slovenskej republiky došli, čas ale bežal ďalej. Aby som to zbytočne nenaťahoval, o 19.40 hod, teda presne 2 hodiny a 8 minút od uviaznutia vlaku 4627, situáciu napokon začal riešiť posunujúci rušeň zo zriaďovacej stanice Bratislava východ, patriaci Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s..  

Čo sa stane nabudúce? 

To všetko by samozrejme bolo nanajvýš komicko-zábavné, keby to nebolo tak tragicko-príznačné. Uvedomme si, že v uviaznutom vlaku bola v piatok podvečer kopa ľudí, ponáhľajúcich sa domov a že táto mimoriadnosť postihla ďalších 11 vlakov, ktorým „zariadila“ úhrnne 267 minút meškania. Zamyslime sa nad tým, ako je možné, že: 

  • na hlavných tratiach ŽSR nekontrolovane rastie počet miest s obmedzeniami rýchlosti, až na 10 km/hod,
  • národný dopravca štandardne nasadzuje na svoje posunovacie rušne v jednej z najväčších osobných staníc Slovenska personál bez znalosti traťových pomerov na priľahlých traťových úsekoch,
  • dôležité ovládacie zariadenia železničnej infraštruktúry nemožno obsluhovať, pretože sú pokazené,
  • zamestnanci manažéra infraštruktúry riadia dopravu takým spôsobom, že nimi vytvorené  situácie nemožno riešiť inak, než porušovaním predpisov toho istého manažéra infraštruktúry?     

Na mieste je otázka: Aké ďalšie systémové zlyhania budú príčinou ďalšieho železničného excesu? Je veľmi pravdepodobné, že príde čoskoro. Zostáva už len veriť, že sa to zaobíde bez obetí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prečo by ste (ne)mali zrušiť svoje konto na Facebooku

Čo sa stalo z najväčšej sociálnej siete.


Už ste čítali?